Community
Grantee

Serk di Mêt Métchif d’la Rivyerre Rouj 

Rande âmaj a l’idanchiti pi danni dju pouvwerre ô Mêt

L’Einstitchu Louis Riel | Gâgnan dju Finansman IMO | 251 806 $ | Administri l’flux

Region:

Manitoba

Avek l’Akt istârik Louis Riel ki lâ iti pâssi, l’Manitoba lâ fette li gran pâ pour r’konnêt pi rande âmaj a la Nâsyon Métchif d’la Rivyerre Rouj. Fô ke toutte li Mêt d’l’anfans a la douzyenmme anni (A-12) y’ansègne l’istwerre, la lang pi toutte kousé ke Louis Riel pi l’mond Métchif y lonva danni. Sâ, sa danne ô z’ilève a traverre la prâveins, enne idjukâsyon bein plusse annêt pi rish, divou k’izôt yan fon partchi.

Pour ke sâ sa swè spisyal, l’Einstitchu Louis Riel, ki li apwiyi par  l’Idjukâsyon di Mêt Otoktonne d’la Rideau Hall Foundation (IMO), a komans l’prâja l’Serk di Mêt Métchif d’la Rivyerre Rouj. Ste prâja prâveinsyal vâ apwiyi toutte li Mêt Métchif, a vâ ferre sartein ki sonta ikouti, pi a vâ rand l’idjukâsyon kultchurel plusse forte dan li z’ikol dju Manitoba.

L’Serk di Mêt Métchif d’la Rivyerre Rouj : Li Suja ki fô R’gordi Tsuwitte:

Dju Divlapman Prâfèsyonel, danni par di Métchif
Ein rizo anligne pour li seuze ki fon la mêm jobbe k’izôt pi di z’atelyé di Divalpman Prâfesyonel (DP) vâ danni a shak Mêt Métchif d’la Rivyerre Rouj, di shans d’apprand d’ein-pi-d’lôt pi d’bâtchir enne konfyans. Apra sa, vâ êt kapab d’ansègni ein prâgram d’itchude ki li bein fondi d’enne magnerre kultchurel. Li suja von êt disidi par izôt-mêm li Mêt Métchif – ksa swè d’ansègni l’Métchif, di divlappi li r’sours oubein êt di lideu dan klasse.

Gid pi Apwi pour seuze ki fon la mêm jobbe
Li Mêt y von kânekti ansanb a traverre ein mwâyein kâmunôterre virtchuwel, pour partaji di z’outchi, pour parli di prâblêm plusse djurre, pi pour s’apwiyi ant izôt. An ârganizan di z’aktchiviti avek ein prâgram kultchurel pi an partajan di r’pâ, sa vâ ranforsir li lyein ant izôt pi kréyi ein sans di kâmunôti ki vâ djuri lontan.

Êt Lideu su Koman Ansègni li Prâgram d’Itchude
Li Mêt von kréyi ansanb dju matiryel ki li pra pour la klâsse, divou kli suja li plusse einportan lita la kultchure, l’istwerre pi l’patrimwenne di Métchif d’la Rivyerre Rouj. Sa vâ komansi avek li prâgram d’Itchude Sosyal dju Manitoba an mêm tan ke sa l’ansègne l’nouvô prâgram d’itchude d’la prâveins.

Sôvi la Lang par l’Ansègnman
L’Métchif y lita an danji avek mwein di 1 000 parsonne ki l’parl toultan. Li Mêt von travayi avek li z’Éni pi seuze ki l’parl toultan, pour divlappi dju matiryel pour apprand la lang, ke tchu peu trouvi fasilman pi ki li bon pour toutte li z’âj. Sâ, sa vâ apwiyi la magnerre ke l’Métchif y sonta ansègni dan la klâsse, par enne jinirasyon plusse vyèye a enne plusse jenne.

Pourkwè s’t’Einportan : R’prizantâsyon pi Êt Lideu

L’Serk di Mêt Métchif d’la Rivyerre Rouj vâ apwiyi juska 250 Mêt Métchif, an leu dannan di r’sours, di rizo avek seuze ki fon la même jobbe k’izôt, pi di shans d’êt lideu. Kousé ksa veu ferre dan l’futchure : danni l’gôu a plusse di mond Métchif d’la Rivyerre Rouj di schwèzir l’travaye di Mêt, d’êt bon a ferre sâ, pi d’ferre sartein ke toutte li z’ilève dju Manitoba y vwè l’istwerre pi l’idantchiti Métchisse dan kousé k’y’appran.

Kan li Mêt Métchif d’la Rivyerre Rouj son danni la shans d’êt lideu, toutte li z’ilève y gâgne par ein angajman plusse forre, an konprennan la kultchure d’enne magnerre plusse kreuze, pi an éyan enne idjukâsyon ki lita bâzi su la komunôti pi ki lesse personne di kôti.

On li bein konfyan ke ste prâgram vâ êt enne fors pâsitchive pour atchiri pi gardi li Mêt Métchif d’la Rivyerre Rouj; sa vâ ferre sartein kli z’ilève Métchif d’la Rivyerre Rouj y vwè leu kultchure pi leu z’idantchiti r’prizanti par leu Mêt, pi par toutte li z’aktiviti d’idjukâsyon di shak jour. 
– Joan Ledoux, Chair of Louis Riel Institute and Manitoba Métis Federation Minister of Provincial Education. 

Toutte su l’Prâgramme d’Idjukâsyon di Mêt Otoktonne

La Fondasyon Rideau Hall a komansi l’Prâgramme d’Idjukâsyon di Mêt Otoktonne pour agrandjir pi apwiyi enne fors di travaye an idjukasyon ki r’prizante pi ki li bein konnessante d’la kultchure Otoktonne. Kan sa lâ fette enne Dimand Ouvarte nasyonal, sa lâ r’vizi pi shwèzi li prâja an uzan enne magnerre bein saryeuze, fette par di z’ixperre an idjukâsyon ki v’na di Premyerre Nâsyon, Inuit pi Métchif.

Deu mwâyein di finansman, ki s’appel Ranforsir pi Administri, y’éde kan yâ di prioriti urjante dan l’Idjukâsyon di Mêt Otoktonne. Sa peu êt di shanji di program di tréning ki son bon pour édi a gardi pi apwiyi li Mêt. L’finansman di ste prâja-sitte li fette par Administri l’flux, k’y’apwi li sâlusyon fèzab ki vyenne di z’Otoktonne. Seu-sitte y’éde li Mêt di Premyerre Nâsyon, Inuit pi Métchif a ressti dan leu jobbe, pi grandjir kom di lideu dan leu komunôti pi dan leu klasse.

Appran Plusse

Alli werre koman li komunôti Otoktonne a traverre l’péyi y sonta di lideu a transformi l’idjukâsyon.

Sa, si yeink enne di bein di rijyon ki fa di gran pâ. Li plusse su d’ôt gagnan dju finansman IMO →